Navigácia
Obsah
Ipeľské Predmostie
počet obyvateľov spolu 625. Rozloha: 1383,41 ha
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Nadmorská výška v strede obce je 135 m n. m. a v chotári 126–309 m n. m. Južná časť chotára je na mokrej nive Ipľa a na terasách s pieskovými presypmi, severná časť je na chrbtoch juhovýchodného okraja Krupinskej výšiny a andezitických tufitov. Je zalesnený dubovými lesmi. Má nivné, lužné hnedozemné, prípadne mačinové a hnedé pôdy.
Na území dnešnej obce Ipeľské Predmostie bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hallštattské, laténske so žiarovým pohrebiskom, rímsko-barbarské, slovanské zo 7.-8. storočia a z doby veľkomoravskej. Obec patrila hradu Hont. Doložená je z roku 1252, keď ju Belo IV. daroval komesovi Mykovi. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Hydaweg (1252), Hidvig (1350), Hidvég (1773); maďarsky Hidvég, Ipolyhidvég. Dnešný názov Ipeľské Predmostie je od roku 1948.
V rokoch 1356-1399 sa v obci konali župné zhromaždenia. Od roku 1438 patrila Jurajovi Palóczimu a arcibiskupstvu v Ostrihome. V roku 1570 ju zničili Turci. V roku 1715 mala 2 mlyny a 24 domácností, v roku 1828 mala 153 domov a 925 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. V rokoch 1928-1944 bola obec pripojená k Maďarsku.
Starosta: Mgr. Marián Hocsák
e-mail: ipelpred@inmail.sk
web: www.ipelskepredmostie.ocu.sk
